Toto je najstručnejší návod na zorganizovanie šatníka pre dieťa, aký sa mi podaril. Niekomu sa to môže zdať smiešne až takto premýšľať nad oblečením malého človiečika, ktorému samému na tom nezáleží. Asi aj trošku je. Ja však nadtým toľko premýšľam nielen kvôli obmedzenému priestoru v skrini, ale najmä pre moje rozhodnutie, že ďalšie chýbajúce oblečenie už nebudem kupovať. Budem ho šiť. Tak nechcem svoj čas márniť na projekty, ktoré dcérka nevynosí.

Pekne od začiatku…

Krátko predtým ako sa moja dcéra narodila, dostali sme tri kufre dievčenského oblečenia po jej sesternici z Ameriky. Tieto tri kufre obsahovali kúsky rôznych kvalitných francúzskych značiek ako aj bežne dostupné oblečka z fast fashion obchodov. Nakoľko som mala prvé tri mesiace oblečenia pre maličkú nadmieru, kombinácie, materiály ani strihy som neriešila, skôr som sa vyžívala v prezliekaní môjho bábätka niekoľko krát za deň a fotila ju nonstop ako Anne Gedes.

Avšak potom prišla korona a oblečenie, ktoré by môj štedrý brat za normálnych okolností doniesol v ďalších kufroch do Európy, neprišlo. Zostalo zopár väčších vecí, nejaké nové mi blízka rodina nakúpila ako darčeky a nejaké som nakúpila ešte ja keď ma v tehotenstve „chytili hormóny“. No a z tohto celého vznikol jeden dezorganizovaný šatník, v ktorom nič s ničím neladí a moja dcérka posledné dni chodila oblečená ako dieťa z mnohopočetnej rodiny (sama som z takej rodiny, tak viem o čom hovorím 🙂 ).

Preto som sa včera schytila a rozhodla sa urobiť tomuto bordelu koniec. Ako absolventka matematického gymnázia som išla na organizáciu šatníka mojej dcéry štruktúrovane ba priam vedecky. Podobný postup asi zachovám aj pri revízií vlastného šatníka, keď sa nato odhodlám.

1. Zistila som a spočítala čo máme

Oblečenie som roztriedila a spočítala všetky kúsky oblečenia podľa jednotlivých kategórií. Počítala som všetky veci, o ktorých som vedela, že máme (počítala som aj tie, ktoré mala Lea práve na sebe a ktoré sa práve prali v práčke), vynechala som len tie, ktoré má náhradné u starých rodičov. Môj zoznam vyzeral takto:

  • Body s dlhým rukávom vzorované 2ks
  • Body s krátkym rukávom vzorované 6ks
  • Body s dlhým rukávom jednofarebné (maximálne s potlačou na hrudníku) 4ks
  • Body s krátkym rukávom jednofarebné 3ks
  • Tepláčky pestré 3ks
  • Tepláčky jednofarebné 3ks
  • Overaly na spanie 7ks
  • Tenšie svetríky 2ks
  • Hrubsie svetríky 3ks
  • Iné (šaty, Gate na traky, …)

2. Analyzovala som vzájomnú kombinovateľnosť jednotlivých kúskov

Pri detskom oblečení sú veľkou pascou pre matky vzorované látky, ktoré sa nedajú vzájomne kombinovať (aspoň ja som v kombinovaní vzorov konzervatívna.) Je veľmi lákavé si nakúpiť vzorované všetko možné (bodkované, pásikované, kvetinkové, atď). Veď to bodyčko je také zlaté s tými sedmikráskami! No je, ale čo keď mám k nemu čisté len bodkované tepláky?! Určite sa týchto krásnych vzorovaných látok netreba vzdať. Avšak v budúcnosti by som určite vzorované vyberala len overaly, ktoré fungujú ako jeden samostatný kus a potom by som si dovolila nakupovať buď bodyčka so vzorom, alebo tepláčky. Určite nie oboje. Podľa tejto logiky som analyzovala môj zoznam.

Čoho mám viac pestrofarebného? Bodyčiek alebo tepláčkov?

Jednoduchou aritmetikou mi vyšlo, že tých pestrých bodyčok je naozaj viac. Takže som sa rozhodla, že v budúcnosti budem už len šiť a kupovať jednofarebné tepláčky a na všelijaké bodkované zabudnem. Pri bodyčkach si naďalej dovolím trochu viac voľnosti a fantázie.

3. Identifikovala som, čo dcérke najlepšie doplní šatník

Aby som využila všetko čo už mám pozrela som sa na dve kombinácie vo výbavičke:

  1. pestré bodyčka X jednofarebné tepláčky
  2. pestré tepláčky X jednofarebné bodyčka

Všetky pestré veci, čo nemali ladiaceho kamoša v jednofarebnej kategórií som si dala na jednu kopu a očami posúdila akej farby musím novú vec ušiť. Konkrétne, som sa v mojom prípade rozhodla, že ušijem jedny neutrálne šedé tepláčky z manželovej mikiny a jedny ružové tepláčky buď kúpim, alebo ušijem z novej látky, keďže žiadnu ružovú látku vhodnú na upcykláciu doma nemám. Tieto dve farby tepláčkov mi v mojom prípade zabezpečia najviac kombinácii.

4. Zamyslela som sa nad strihmi a farbami, ktoré chcem v dcérkinom šatníku v budúcnosti

Keďže som si dala predsavzatie, že vždy keď sa bude dať, ďalšie kusy oblečenia už dcére len došijem, t.j. nedokupujem, zamyslela som sa ako toto oblečenie má vyzerať, aby bolo funknčné pre nás. Toto je veľmi individuálna vec a nasledujúci zoznam je tým pádom ilustračný:

  • Bodyčka mi vzhľadom na jednoduchosť a rýchlosť obliekania vyhovujú v „kimono“ štýle
  • Ušité tepláčky sadnú dcére podľa strihu, ktorý mám vyskúšaný už viackrát a písala som aj o postupe tu
  • Prirodzene tepláčky mi z praktických dôvodov vyhovujú skôr tmavšie
  • Farebne už zhruba viem, ktoré mojej dcérke svedčia, keďže je ako ja jarný svetlý typ
  • Aplikácie v podobe rôznych pískadiel bábätku na brušku zavadzajú
  • Rovnako gombíky môžu tlačiť ak sú veľké a tiež môžu byť nebezpečné kvôli prehltnutiu, ak sú prišité blízko tváričky
  • Šaty sú žiaľ pre také malé dievčatko na bežné nosenie zbytočné a nepraktické

5. Niektoré kúsky som sa rozhodla, že opravím

Niekomu sa môže zdať oprava detského oblečenia pracná a pri tom ako dieťa rýchlo rastie aj zbytočná. V podstate súhlasím. Avšak s niektorými dupačkami sa ťažšie lúči, a tak som sa s niektorými mäkkými rozhodla pohrať. Keďže v páse boli dupačky ešte dcérke dobré, jednoducho som iba odstrihla spodné špičky, na ktorých boli už vynosené dierky, zahla, prebehla na stroji a voilá dcérka má legíny, ktoré môže ešte nosiť.

6. Uložila som oblečenie na štýl Marie Kondo tak, aby bolo prehľadne v skrinke vidno, čo mám k dispozícií

Prehľadné ukladanie šatstva do skrine je podľa mňa jedným z najväčších prínosov japonky Marie Kondo. Hneď po narodení dcérky som v Ikey kúpila pekné krabice potiahnuté látkou s priehradkami. Do týchto priehradiek som naskladala oblečenie na základe kategórií. ktoré som spomínala vyššie (bodyčka s krátkym rukávom, atď.)

7. Na oblečenie som vyrobila personalizované nažehlovačky

Oblečenie, ktoré bolo malé, som odložila, že sa bude ďalej používať v rodine. No niektoré kúsky budem rada, keď sa mi ešte raz vrátia. Kúpila som preto na internete nažehlovací papier, potlačila ho našim priezviskom (na náš nažehlovací papier stačí obyčajná náplň do tlačiarne) a na oblečenie nažehlila tieto menovky.

alice Nezaradené, Pre deti, Šitie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.